Sviatky, ktoré sú typické pre koniec jesene.

To, že zase ubehol rok vidíme podľa toho, že sa v kalendári zase objavil sviatok, ktorý sa týka mňa ako jednotlivca, alebo nás občanov žijúcich v určitom meste, komunite, či štáte.

Takýmto sviatkom je aj Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, ktoré pripadajú na 1.november a 2. november roka.

Tento sviatok, ktorý si pripomíname aj tento rok, by sme mohli  začať okrídlenou vetou:,, už starí Rimania...“ ,ale tu by sme urobili chybu, lebo
z histórie vieme, že to boli Kelti, ktorí verili, že  2.november , keď oslavovali príchod Nového roka, sa ako jediný deň v roku  prelína svet mŕtvych a svet živých.

Ohne v ten deň zapalované mali ohriať duše mŕtvych , ktoré ešte prechádzali obdobím očisťovania sa od spáchaných hriechov, zlých skutkov. Práve v deň tohto  keltského sviatku Samhaim , bolo umožnené  dušiam stráviť so svojimi príbuznými celú noc.

Táto povera silne pripomína námet z Hviezdnej  brány, kde sa tiež umožňuje kontakt rôznych svetov . Je teda kontakt sveta mŕtvych a sveta  živých v určitých okamihoch možný?

Tieto pohanské tradície pretrvávali dlho aj keď boli kresťanskou cirkvou sprvu potláčané.
Prvou významnou udalosťou bolo, že dňa 1.novembra roku 608  dal pápež Bonifác IV vypratať z rímskeho Pantheonu všetky pohanské modly a tento deň zasvätil všetkým svätým mučeníkom. Až pápež Gregor IV rozšíril túto tradíciu z Ríma na celú cirkev a je povinným cirkevným sviatkom. Je to Sviatok Všetkých svätých.

Aby sa pretrhla niť pohanských tradícií, ktoré sa šírili i naďalej medzi ľudom , dal v r.998 benediktínsky opát Odillo vyhlásiť 2. november za sviatok  Pamiatka zosnulých.  Od toho dňa, sa tento sviatok postupne rozšíril po celej Európe a  zľudovel na  Deň dušičiek  - ,,dušičky“.
Podľa tradície práve modlením a konaním dobrých skutkov v tento deň , napomôžeme dušiam mŕtvych zmierniť ich hriechy v očistci.

V 16. storočí protestantská cirkev zaviedla tento deň ako sviatok Helloween .

Očistné ohne boli postupne nahradené symbolickým plamienkom horiacej sviečky a tento zvyk sa udržal až do dnešných dní.

Všetko ostatné, drahé vence, kahance, veľké sťahovanie ľudí z miesta na miesto a biznis okolo tohto sviatku , preteky, kto väčší a drahší veniec a kto väčší kahanec , je  pre niektorých  horkým odvarom konzumnej spoločnosti z čistej   myšlienky -  spomienky  na zomrelého, ktorého sme mali radi.

Deň končí,  hroby na cintorínoch sú už opustené, ale sú osvietené nespočetnými plamienkami sviečok a kahancov. Je jeseň, ešte počas dňa bolo príjemne  teplo, ale už cítiť zvýšenú vlhkosť  v ovzduší a možno niekto práve v tento deň pocítil  aj teplo na duši.

Ale tento pocit si každý nechá pre seba a zas si ho pripomenie v jeden jediný deň v roku, keď sa prelína ....